11-Vodivé

8. října 2016 v 20:50 | Mirino |  Príbeh
Z pohľadu Mirina:
"Ste zlé," povedal som im. Stručné, ale pravdivé konštatovanie. Obe sa nahlas rozosmiali. Ich smiech mi trhal bubienky. Ayra stojí pri mne a vrčí. Je v hneve bez seba. Ja necítim hnev. Cítim len ako mi nahlas pulzuje krv. Úskočne som sa pozrel na Angel. Ah nie, nie je nič, nič čo by som pre ňu vedel urobiť. Ayrina zlosť sa stupňovala, všade vôkol nás prebiehala veterná smršť. Tie dve démonické sestry sa smali, stále sa tak neznesiteľne smiali, šantili vo vode a pozerali sa na Ayru, vysmievajúc sa jej bezmocnosti. Pristúpil som k nej.
"Za žiadnu cenu sa nesmieš dotknúť vody. Čokoľvek spravíš, nedotkni sa tej rieky ani na moment," povedal som so značným vypätím v hlase. Neviem, či tomu venovala nejak pozornosť. Zaštekla a vyrútila sa na nich obrovskou rýchlosťou. Obe prerastené demonické vlčice sa usmiali, akoby čakali len na to. Zamierala sa na tú, ktorá bola celá čierna. Tá sa len zasmiala, rozplynula sa v čiernote a zhmotnila sa o kus vedľa. Jej sestra, ktorá mala čiernu iba prednú polovicu tela, dvihla z rieky obrovskú masu vody a pokúsila sa ňou Ayru spláchnuť, tá sa však šikovne uhla. Tá celá čierna po nej chňapla, nedokázala ju však chytiť, opäť sa jej uhla. Bola nezasiahnuteľná, na druhej strane ani žiadne údery nedávala. Našťastie v tom však nebola sama. Kúsok na skale od rieky totiž na skale stál vlk, ktorý mal čo robiť, aby ho vietor nezmietol z nôh. A bol som to ja.
Čierne potvory už začínali byť uťahané. Ayra prudko vyletela do vzduchu presne medzi nimi. Obe veľké, ťažké jalitá po nej chňapli, pričom padli na sekundu do vody. Sekunda stačila. Na mojich labách sa pohrávali náznaky elektrického prúdu. Skočil so zo skaly priamo do vody. Nebol som zbabelý, nie, to nie. Len som na rozdiel od niektorých prehnane sebavedomých jedincov nebol hlupák. Keby som sa démonom postavil, bol by som im na smiech. Všetci sme im boli na smiech, až kým riekou neprešla ničivá vlna elektrického prúdu. Mal som pocit, že sa celý svet zatriasol. Posledné, na čo som stihol pomyslieť, než ma extrémny výdaj energie zmietol z nôh, bolo, či sa Ayra vyhýbala vode. Preto že keby nie, mohol by som...nemohol som nič. Padol som ako podťatý do vody, ktorej vodivosť som využil k zabitiu dvoch (alebo troch) vlkov. Obmývala mi sčerneté prsty na predných labách. A ja som našiel kľud...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama