17-Jazva ostane...

8. října 2016 v 20:58 | Lellissimka |  Príbeh
Cailean:
Zobúdzam sa.
Je noc.
"Prespal si dva dni,braček," usmeje sa na mňa snehobiela vlčica.
"Ahoj Angel..." usmejem sa.
Trochu sa rozhliadnem. Nado mnou sedí Black Merry a Wyliene. Prevrátim očami. Dámsky klub sa stará o chudáčika Caileana. Snažím sa posadiť,no Wyliene ma drgne do hrude.
"Ešte lež," nariadi.
"Pozrite, ja som v pohode," odseknem im.
"Nie si, Cail. Stratil si veľa krvi. Jazvy ti už ostanú," oznámi mi Angel, keď mi gebrí akúsi bylinkovú gebuzinu na rany.
"Ale hovno," zahreším a kostrbato sa postavím.
Vyleziem z jaskyne a idem na skalu. Je odtiaľ krásne vidieť mesiac...
Posadím sa tam. Začnem zavýjať. Krásna noc. Sú vidieť hviezdy. Priteperí sa ku mne Merry a sadne si vedľa.
"Je mi to ľúto..." ospravedlňuje sa.
"S tým už nič nenarobíš," odseknem naoko,že mi je to jedno, no v skutočnosti sa hnevám. Ale to prežijem. Nie som padavka.
"To bolo od teba milé, že si ma zachránil," nadhodí tému Merry.
"Kebyže tam nie som, zrejme by si už ležala na dákej skládke. A áno, bolo to odo mňa milé. Spravil som to aj napriek tomu, že si urážala mňa, moju svorku, čiže rodinu," rozhneval som sa.
Nastane ticho.
"Prepáč. Bola som príšerne blbá. Monthly Glow poslala na mňa Blackov, aby ma zabili. Dozvedela som sa, že s nimi spolupracovala, tak som ju zničila. No Blackovci prišli aj tak a ten alfa ti ublížil. To všetko len kvôli mne, lebo som naivná a verila som, že by ma niekto mohol mať rád!" vzlykla.
Och bože. Neznášam,keď vlčice plačú. Privádza ma to do rozpakov. Netuším,čo spraviť,tak ju potľapkám labkou jemne po pleci.
Och Cailean, aké romantické! Ty naozaj vieš, ako pomôcť smutnej vlčici!
Merry posmrkáva.
"Rozmýšľal som a... môžeš byť v našej svorke," usmejem sa na ňu.
"Fakt?"radostne mi oblíže tvár.
Black Merry
Oh, toto som prehnala.
Cail odvráti tvár znovu smerom k mesiacu.
Chvíľu tam iba sedíme,keď sa ozve.
"Ladíme spolu."
Neverím vlastným ušiam.
Naozaj povedal to,čo povedal?!?
"Skutočne...?"bojazlivo sa spýtam.
"Samozrejme,veď biela,čierna,siváa modrá je podľa mňa pekná kombinácia!"zaškerí sa.
Tvár mi posmutnie.
Tak veľmi som chcela počuť niečo iné...
Cailean
Tvári sa smutne.
Vylepším atmosféru.
"Nejdeme zavýjať?"opýtam sa,a ona šťastne prikívne.
Zavýjame na mesiac krásne melódie.
Má veľmi pekný hlas,hladký a tenší.
Môj je chraplavý a hrubý.
Ajtak znieme pekne.
Aj ona je pekná.
Má tyrkysové oči ktoré vyzerajú skvelo s jej čierno-bielou srsťou.
Prečo na to len myslím?!
Keď dokončíme už nespočetnú pieseň,ozve sa.
"Máš krásny hlas. Znieš ako keby si spieval metal." usmeje sa a úsmev jej opätujem.
"Ty si krásna."
"Niesom..."
"Si. Si dobrá. Najprv som si to nemyslel,no vlci sa menia."
"Cail....

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama