22-útok vlka

8. října 2016 v 21:05 | Lady Merry |  Príbeh

*Black Merry*
Blue Fire. Zomrel, už je to pár dní. Blackovia sú svine. Boli, sú, aj budú. Preskočila som malý potôčik a pokračovala v ceste. Išla som hladať potravu. Sama. Ostatný ostali po kope, Blackovia sa nenávratne blížili aby zničili mier. Bála som sa, nie len o seba. Ale o svorku, sú to moji jediný blízky. Niekedy som ľutovala že som sa narodila s citmi. Všetci démoni, aj hmotný a nehmotný, sa rodili bez citov. Bola som výnimočná? Nie, bola som nepodarený výplod temnoty. Kráčala som tichom. Blížila sa pol noc a na neby svietili mesiace . Boli tu tri. Jeden niesol meno Rovęne, bol to mesiac drakov. Druhý vlci pomenovali Satįeŗ to bol mesiac vlkov. Tretí a posledný sa volal Zafērå bol to mesiac démonov. Kedysi tu boli ešte ďalšie dva mesiace, mesiac fénixov a mesiac elementov. Raz ale zmizli, nikto však nevedel kam. Zastala som na malej čistinke a sledovala mesiac uprostred oblohy. Sadla som si do mäkkej chladnej trávi. Zívla som. Oči sa mi zatvorili ale skôr než sa zatvorili padli mi na jeleňa. Ohryzával vetvičky kríku. Zavrela som na chvíľu oči. Jeleň už ležal na zemi a žral ho jeden vlk. Čiernobiele telo zdobili vikingské znaky. Ako keby vycítil, že na neho uprene hľadím. Hlavu otočil na mňa a zavrčal, doslova z neho bola cítit nepriateľská energia. Rýchlo som vstala a prikrčila sa k útoku. Výhražne som vystrela krídla a zavrčala. Vlk hrozivo zavrčal a rozbehol sa oproti mne. Keď bol blízko ku mne skočil. Reflexívne som sa prikrčila ale krídla som v rýchlosti nestihla stiahnuť. Vlk toho využil a zahryzol sa do pravého krídla. Ozvalo sa krupnutie (xDD) a do tela mi vystrelila prudká bolesť. Zaknučala som a vytrhla som sa z vlkovho zobretia, nanešťastie to spôsobilo ešte väčšiu bolesť a ja som padla k zemi. Za sebou som počula kroky. S ťažkosťou som vstala a rozbehla sa preč. Bola som ďaleko od svorky. V krídle mi pulzovala bolesť, ale utekala som ďalej. V démona som sa premeniť nemohla, nebol čas. Už som nevládala, bola som niekde v lese. Vlk ale zmizol. Štastne som vydýchla a pomaly som pokračovala. Môj kľud avšak prerušil zase on. Zavrčala som, áno, bola som unavená, dosť. Nesmela som na sebe dať najavo únavu. Ihneď by ma zabil. Prikrčil sa a uprene ma pozoroval. Premkol ma strach, mal niečo zaľubom. Než som stihla zareagovať po mne skočil. Mieril na krk. To sa mu však nepodarilo, uhla som sa a namiesto krku, sa pevne zahryzol do labky. Začal s ňou trhať. V návale strachu som ju z jeho tesákov vytrhla čím som avšak zapríčinila ďalšiu zlomeninu. V lavej labke sa mi rozliala bolesť. Zakňučala som a padla na zem. Znova skočil. Dopado na mňa a zasičal niečo. To som však už nepočula, stratila som vedomie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama