7-Po dlhej ceste

8. října 2016 v 20:44 | Grindek |  Príbeh
Z pohľadu Grindek:


"Slimáky."
"Hm."
"Sú slizké a odporné. Nemám ich rada," zavrčala som.
Mirino kráčal vedľa mňa a potichu sledoval ako pálim každého slimáka ktorý mi skríži cestu.
"Ty sa proste musíš nejak zabávať, čo?" povedal po chvíli otrávene Mirino.
"Mám si ľahnúť a čakať na rovnaký osud aký stretol našu svorku? Ako keby malo toto naše blúdenie ešte nejaký zmysel," trpko som odpovedala.
Mirino sa zahľadel do zeme. Nemala som to spomínať.
Ďalej sme pokračovali potichu. Po chvíli ma pálenie slimákov omrzelo a kráčali sme cez les stále tým istým smerom bez akéhokoľvek tušenia kam vôbec ideme. Takto to bolo aj predchádzajúce dni. Kráčali sme, občas niečo ulovili. Veľa vlkov sme cestou nestretávali. Bez našej svorky sme nevedeli, čo ďalej.
Sadla som si do jemného machu pod mojími labami.
"Mňa to už nebaví," povedala som a celá som sa do machu ponorila. Bolo pekné nájsť také hebké miesto uprostred lesa.
"Rob si čo chceš, ja pokračujem," povedal Mirino bez toho aby sa na mňa pozrel a odkráčal.
S Mirinom sme pohromade držali iba preto, lebo už nikto iný z našej svorky už nebol. Nič iné nás nikdy nespájalo. Vlastne som sa doteraz o ňom ani nič nedozvedela, ale to takisto on o mne.



Ležala som v machu a rozmýšľala, či ho ešte niekedy stretnem. Asi nie. Toho už pravdepodobne niečo dostalo.
"Chceš tu zomrieť?" ozve sa odniekiaľ po chvíli.
"Ani nevieš ako," odpoviem s úškrnom a stále ležím zapadnutá v machu.
Pootvorím oči aby som sa pozrela, kto ma tu prišiel svojou prítomnosťou potešiť. Nado mnou sa v korune stromov mihlo viacej párov chvostov.
Vygúľam sa z machu a zrazu hľadím na malé mnohochvosté líščie stvorenie.
"Mala by si pokračovať," pozrie sa mi do očí.
"Má to nejaký zmysel?" s nechuťou sa pýtam bielej kitsune stojacou predo mnou.
"Má," odpovedá a obráti sa na odchod. Kým sa stihnem niečo spýtať, už sa zadnými labami odráža od zeme do koruny stromov a je preč.
"Prečo musia tie malé záhadné kopy srsti všetko tak mystifikovať?" poviem si pre seba a obrátim sa na trasu ktorou som videla Mirina kráčať naposledy.
Pred tým než niekam stihnem zamieriť sa však ozve zavýjanie z iného smeru. V tomto momente si nie som istá, či patrí Mirinovi, pretože jeho som robiť takéto hlasné prejavy ešte nepočula.
Vydám sa za zavýjaním, aj tak nemám nič lepšie v pláne. Ako sa približujem, ale zisťujem, že tam odkiaľ sa to ozvalo nie je iba jeden vlk.
Zavetrila som. Vyzeralo to ako celá svorka. Prikrčím sa a pomaly sa pohybujem za svorkou. Už ich bolo celkom dobre počuť. Rozprávajú sa. Keď sa spomenie meno 'Black Merry', tak sa dali do pohybu. A ja potichu za nimi.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama