Svorka je na svete

8. října 2016 v 19:03 | Lellissimka
Z pohľadu Caileana:
Bol som na love pri rieke, ďaleko od svojej nory. Zrazu som počul akési skuvíňanie. Išiel som bližšie za tým hlasom. Vlka, z ktorého však skuvíňanie prichádzalo, som nevidel.
Podišiel som blížšie ku rieke. Stál som na kameni, no vlk nikde! Nakoniec som vzlietol, s pomocou mojich dračích krídel to išlo ľahko. Bol tam. Ten vlk, skôr vlčica. Bezvládne ležala na riečnom kameni. Vedľa nej stála ďalšia vlčica. Vyzerala akoby na niekoho volala. Priletel som bližšie. Vlčicu čo bezvládne ležala na zemi som spoznal. Volala sa Ayra. Jej živel bol vzduch. Očividne mala zranené krídlo a nohu.
"Čo sa jej stalo?"opýtal som sa druhej vlčice.
"Blackovci. Útočili na ňu, ani neviem prečo," odpovedala roztržito vlčica.
"Aha. A nezavoláme vodných vlkov?"
"Čo si myslíš, že tu robím? Že tu len tak sedím na kameni uprostred rieky, s ranenou vlčicou? Nie sú tu," povedala vlčica trochu nevrlo.
"No prepáč. Poznám jedného vodného vlka, volá sa Blue Fire. Budem letieť po smeru rieky, väčšinou tam loví. Neboj sa, nájdem ho," povedal som a snažil som sa ju upokojiť.
"Dobre," súhlasila vlčica.
" A ešte niečo, môžem vedieť tvoje meno?"opýtal som sa.
"Black Merry," povedala a prvý krát som ju videl usmiať sa. To ma potešilo. Vlci sa na mňa veľmi neusmievajú. Raz mi jedno vĺča povedalo, že som desivý. Nemyslím si to, ale čo ak predsa... Nie, nie. Tomu neverím. Aj keď je pravda, že vlci tieňov nebývajú priateľskí. Ale nemôžu ma súdiť len kvôli živlu! Ja som si ho predsa nevybral. Už by som ale mal letieť. Chúďa Ayra, tie rany nevyzerajú dobre.
Letím nad riekou, ešte som Blue Fire nevidel. Vtom zaostrím zrak. V diaľke sa takmer leskne bielo-modrý vlk. To je Blue Fire. Priletím k nemu.
"Blue!"zakričím naňho.
"Cailean! Kde sa tu berieš?" radostne sa ma opýta.
"Poď za mnou! Neďaleko, proti prúdu rieky leží vlčica, je zranená. Nasleduj ma," povedal som a letel naspäť. Blue Fire vedel čo má robiť. Plával vo vode za mnou, aj keď proti prúdu. Vodný vlci majú rozvinutú schopnosť plávať. Keď sme dorazili, Ayra tam naštastie stále bola.
"Ayra!"
"Blue Fire! Pomôžeš mi?"
"Jasné, preto som tu," povedal Blue.
Začal zvláštne kývať hlavou dole a hore. Podupával packami, ľavá pravá, hore dole.
"Začnite zavýjať do rytmu dupania," povedal.
Začali sme zavýjať. Potom to Blue Fire vyvrcholil rýchlym dupaním. Z jeho paciek vyšla akási svetlo-modrá aura. Smerovala k Ayre. Usadila sa na nej a rany zmizli. Rovnako aj čudesná aura.
Ayra sa potešila. Postavila sa a rozbehla sa po rozľahlom riečnom kameni. "Ďakujem vám všetkým. Veľmi si to vážim. Bez vás by som tu možno ani nebola."
"Myslím, že už môžem odísť," povedal som a pomaly som vzlietal.
"Nie! Vlastne... viem že je to hlúpe, ale, nezaložíme my štyria svorku?" opýtala sa Ayra.
"No... ja by som bol za. A vy?"otočil som sa na Black Merry a Blue Fire.
"Idem do toho," zaškeril sa Blue, "ostáva to na tebe, Black Merry."
"Tak dobre."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama