Trocha teplej krvi

8. října 2016 v 19:02 | Mirino
Z pohľadu Mirina:
Sedel som si pod stromom, trocha ďalej, ako sme mali tábor. Vyvýšené miesto mi poskytovalo skvelý výhľad na údolie, ktorý by som si rád vychutnal, ale nevedel som nájsť pokoj. Mal som skvelú pamäť, ach, ako veľmi som ju nenávidel. Stále si všetko tak živo pamätám.
Bol skorý september, ležal som zozadu za stromom, kde na mňa dopadali slnečné lúče a pár suchých listov. Z druhej strany, pod koreňmi stromov, bola nora, z ktorej vyliezali Šakine mladé... Šíba a Noko sa s nimi hrali, kým Zirak sedel opodiaľ. Časť našej svorky šla na lov, boli dva plné splny, a to bol dôvod na to, aby lov viedol Arkay sám. Pamätám si, že sa po mne váľalo jedno zo šteniat, a ja som sa smial. Bol to jediný ďalší elektrický vlk, ktorého som kedy poznal. Malo tiež žlté oči, ako ja. Bol to môj malý Mirino junior. Mal som ho rád, a on mal rád mňa. Potom odskákal za tetou Šíbou, a tá sa na mňa usmiala. V tom sa z diaľky ozval škrek a všetci zvážneli, Zirak sa postavil, Noko sa rozbehol. Ten hlas patril Nyneemu. Šíba sa rozbehla za ním.
"A čo šteniatka?" chcel som povedať, ale už ma nepočuli. Schytil som Mirina juniora, Ayura, Arunu a ostatných nepomenovaných som zahnal do nory. Sedel som tam s nimi a rozprával som im, ako Kanvar ulovil draka, a oni aj zabudli, že sa vonku deje niečo divné. Nevedel som, čo sa deje, ale rozhodol som sa ostať so šteniatkami. Čakal som na ich návrat, a to snáď dve večnosti. Potom som začul šelest krokov v tráve, ale neucítil som žiaden známy ani neznámy pach. Zrazu sa to votrelo do nory, teda, snažilo sa to o to, ale bolo preňho príliš tesná. Malí kvílili, jeden začal vrčať a ja som tomu poškrabal ňufák. Zavrčalo to, zaštekalo, otvorilo papuľu a z nej vyšlo niečo temné. Opäť som sa po tom zahnal, ale asi som netrafil. Nič som nevidel, len som sa pokúšal vycítiť, kde sú mladí a kryť ich. Z vonku som počul strašné zvuky a postupne sa mi vyjasnilo pred očami. Zirak držal za zadnú nohu čierneho vlka a ťahal ho von. Ten nohou zúfalo šklbal, ale Zirakove čeľuste boli príliš silné. Keď ho vytiahol (a poriadne mu dotrhal všetky svaly od piet po pás) vybehol som von. Pritiahla časť loveckej výpravy a okrem nich aj veľké hejno akýchsi čiernych vlkopotkanov. Pred norou ležal Nynee, pod ním kaluž krvi. Keď na mňa otočil hlavu, stuhol som. Ľavú časť tela mal zohavenú.
"Mirino..." povedal mi. "Je ich priveľa. Bež, a zavolaj pomoc...bež za Forest Hunterom." dopovedal a zakašľal tak, že mu to muselo roztrhnúť bránicu.
"Ja ťa tu nenechám." povedal som potichu, ale rozhodne. Nynee sa asi chcel zasmiať, ale ja som ho potiahol a začal so ho podopierať mojim omnoho menším telom. Videl som, ako Šíba pribehla k nám a schytila do papule jedno šteňa. Plakalo a triaslo sa. Všimol som si, že pri mojej nohe je Mirino junior, tak som ho tiež dvihol, a konečne sme Nyneeho postavili. Dve svine nás chceli dobehnúť, ale podarilo sa mi ich zelektrizovať, takže sa trepali v kŕčoch a nemohli nás nasledovať. Šíba bola náš kmeňový liečiteľ. Vydala veľa energie pri boji s vlkmi, ale stále dokázala Nyneeho postaviť na nohy. Za chvíľu už vedľa nás klusal.
"Musíme na sever. Tam to pre nás bude bezpečné-" Nynee choro zachrčal, znelo to trochu ako 'vľavo' ale vtedy som nechápal, o čo ide, až kým na Šíbu zľava neskočil vlk, ktorý jej zaťal zuby do krku a zvalil ju na zem. Z jediného pohľadu na jej Šiju mi bolo jasné, že jej cesta skončila.
"P..p..pre..prež..." zavzdychala a odišla na druhú stranu. Nynee sa zohol po kvíliace šteňa, ktoré jej vypadlo z papule. Všade, kam som sa pozrel, sa rojili čierni vlci.
"Krysa!" to bolo prvýkrát v živote, čo som vykríkol. Nynee bol múdry vzdušný vlk, a keď na nich spomínam, asi aj môj najlepší priateľ. Vedel, čo má robiť. Prikrčil sa aj s krpcom a zmizol, teda, minimálne to tak vyzeralo. Kým bol v prízračnej forme, vyskočil som s juniorom v papuli ponad neho a stočil som sa. Išiel som spraviť niečo, čo som robil v živote len raz, a ja to bolo pri hre. Okolo mňa sa zdvihol prúd energie, ktorý mi napol všetky svaly, postavil chlpy a zasekol ma na mieste. Okolo mňa sa začala pomaly tvoriť žiarivá guľa, z ktorej švihali prudké záblesky svetla. Všetko vyzeralo spomalené. Vlci sa strnulo hýbali, Nynee podo mnou svietil. Tráva černela. Keď som cítil, že to už dlhšie nevydržím, konečne som sa nadýchol. Uvoľnil som to, po dlhej dobe. Ktovie, koľko napätia vo mne za tie roky pokoja bolo. To, čo nastalo, by sa dalo prirovnať k menšej explózii. Čierni boli odhodení, a ja som mal pocit že sa celý svet zatriasol. Klesol som k zemi.
"Nynee..čo som to urobil..." povedal som roztraseným hlasom.
"Všetkých si nás zachránil."
"Nie, to nie..." povedal som, kým mi na predných labách ležal nehybný junior.
"Bol zranený už predtým. Blackovci ho poškriabali, robil si, čo sa dalo."
"Zabil som šteňa...čo horšie môže vlk urobiť?"
"Urobil si všetko pre to, aby si pomohol svojej svorke. Čo lepšie môže vlk urobiť?" To je málo, chcel som povedať, ale mlčal som. Mŕtvi Šíba a junior tam ležali pred nami na ohavne vyzerajúcej kope.
"Nemôžme ich ani zapáliť." povzdychol si Nynee. Mal som strach, ale videl som, že Nynee aj šteňa potrebujú odpočinok, a nechcel som ich tam nechať. Taktiež, sám som mal menšiu šancu. Po Nyneem stekali pramienky krvi. Vyzeral, že bude žiť.
"Ruším intímnu chvíľku?" ozvalo sa odniekiaľ zozadu. Stuhol som. Predsa si nás smrť našla..
"Grindek!" zvolal Nynee. "Ako si sa sem dostala?"
"Nechali ma strážiť korisť, ale keď sa dlho nevracali, vykašlala som sa na to."
"Prepadli tábor. Chceli sme dostať mňa a nejaké štence preč, ale trochu sa nám to skomplikovalo." Grindek pohliadla na mŕtvoly. "Môžeš ich spáliť?" spýtal sa Nynee. Grindek prikývla, a pomaly ich zosmažila úzkym plameňom. Bol to nepríjemný pohľad, ale zaslúžili si nejakú spoločnosť na poslednej ceste.
"Mali by sme pokračovať."
"Nynee ja zranený." namietol som potichu.
"A môže byť aj mŕtvy, ak tu ostaneme."
"Grindek má pravdu." povedal Nynee. "Nemá cenu vracať sa do tábora. Bolo ich priveľa. Nemáme šancu."
"Takže sme nechali našu svorku napospas?" spýtala sa Grindek, ale neznela, že by ju to trápilo.
"Možno sú nažive. Pod Šerou pláňou sú tunely, Noko, Zirak aj Arkay o nich vedeli. Nevieme, čo je s nimi, ale ak tam teraz hrdinsky nabehneme, jediné, čo dosiahneme, je smrť." Nynee mal pravdu. Zvykol som si na pohľad na jeho zohavenú polovicu tela, ale obával som sa, že mu rany začnú mokvať. Pozbierali sme sa, Grindek zobrala šteňa a pokračovali sme ďalej na sever. Začínalo sa zmrákať, a čím viac padali tiene, tým väčší strach som mal. Videl som čoraz horšie a začal som sa potkýnať. Boli sme v nejakom menšom lesíku, keď som zastal.
"Čo je?" oborila sa Grindek na pol papule, žvatlavou výslovnosťou.
"Myslím, že som niečo počul." povedal som. Nynee k nám pomaly pristúpil. Viditeľnosť bola naozaj mizerná. Grindek pustila šteňa a vytvorila malé, ohnivé svetlo. Pozrel som na nich, potom mi napadlo pozrieť sa aj na mladého. Tu som už chcel varovne vykríknuť, ale nebolo to treba, keďže moji druhovia si to všimli tiež. Nestáli sme na normálnej zelenej tráve. Tráva pod našimi nohami bola čierna a hýbala sa. Tráva si asi uvedomila, že sme si ju všimli, a jeden kus skočil na Nyneeho ľavú stranu. Chcel som mu ísť pomôcť, ibaže tých kusov zrazu skákalo hrozne veľa. Myslím, že celé moje vnútorné napätie, ktorým som ich vtedy tak efektívne odstránil bolo preč, tak som len skákal a snažil sa neutopiť sa v temnote. Odletel som k stromu, ale pred nárazom ma ochránilo telo neznámeho Blacka. Odskočil som zo stromu a podupal som ležiacim po lebeniach. Chcel som sa ostať k Nyneemu. Zo zvyškov síl som sa snažil odstrániť všetko čierne, čo sa mi postavilo do cesty. Bol som blízko. Videl som Nyneeho pritlačeného k zemi. Oproti nemu stál Black, ktorý zrovna držal v papuli mláďa. Rozbehol som sa, čo mi sily stačili. Niektorý z nich na mňa z boku skočil a chcel mi pritlačiť o strom. Bol však natoľko sprostý, že si vybil zuby o kôru, a kým tam kvílil nad krvou tečúcou mu z papule, skočil som na krk bezmennému zlu, ktoré drtilo malého. Ten ma však striasol, ja som tvrdo padol na chrbát a zdola som videl, ako rozžuval jeho malé telíčko na polovicu. Časť jeho vnútorností mi padla na tvár, v očiach som mal krv. Dvihol sa vietor, bola mi strašná zima. Ostal ležať na mieste, vyrovnaný s tým, že je koniec, a tak nejako som dúfal, že to bude čo najrýchlejšie. Kým som držal zavreté oči, niekto ma priateľsky kopol do rebier.
"Mirino, vstávaj." Bola to Grindek. Prevrátil som sa a zdvihol som sa na nohy.
"No konečne." zamrmlala. "Mali by ste bežať. Získam vám trochu času." Nechcel som tam nechať a umrieť ďalšieho člena mojej svorky, ale bolo mi jasné, že ako sa Grindek rozhodla zomrieť, nie je v mojich silách zmeniť toto rozhodnutie. Rozbehol som sa za Nyneem. Bežal som vedľa neho zľava, preto som videl, že mu chýba niekoľko väčších kusov mäsa, ktoré boli pravdepodobne brutálne vykúsnuté. Nepovedal som ani slovo, ale cítil som, že ani jeden z nás to už dlho nevydrží. V tom medzi nás s nenúteným pohľadom naklusala Grindek. Obaja sme sa pozreli v behu za seba. Grindekine kroky horeli. Naozaj slušne im vypália zrak, povedal by som. Mesiac nás osvetloval, čoskoro nám došiel aj posledný dych a zastali sme.
"Už nemôžem pokračovať. Toto je koniec mojej cesty." vyhlásil Nynee. Videl som, že je to naozaj tak. Povedal, že bude spať, a našiel si malú jaskyňu, do ktorej sa uložil. Nezapálili sme ho -- bol stále nažive.
"Ten to nevydrží ani do rána. Čierni si ho nájdu a dorazia ho." skonštatovala Grindek. Neviem, prečo si vtedy myslela, že to túžim nielen vidieť, ale aj počuť, ale už na tom nezáleží. Urazili sme kus cesty, stretli mnohých Blackov, a sme stále nažive.

A teraz tu sedím pod stromom a myslím na tých všetkých vlkov, o ktorých som v ten deň prišiel. Ani som nezaregistroval, že niekto narušil moju samotu.
"Mirino, zase sám." povedala Wyliene. Ani som jej na to neplánoval nič povedať.
"Občas uvažujem, komu z vás mám menej veriť. Či Merry, ktorá napadla vlastných členov, a potom si zabila sestru, alebo tebe, ktorý sa pokúsil zabiť svoju alfu...Alebo tvoja kamarátka, Grindek...myslíš, že by ju trápilo, keby že sa niekomu z nás niečo stane."
"Mmm." odvetil som. Už som jej dokonca venoval svoj pohľad.
"Mirino, si nebezpečný. Ja o tebe viem veľa. Keď si mal šancu zabiť dvoch vlkov, neváhal si ani chvíľku a urobil si to.. Dokonca si pri tom skoro zabil úbohú Aryu... Ako len môžeš byť tak zlý? Ktovie, čo si robil vo svojej starej svorke..?"
"Zabíjal som šteňatá." povedal som vysokým, kvílivým hlasom. Úbohý junior.
"Zlý vlk. Zlý, zlý vlk. A zlých vlkov stretne zlý osud." povedala mi. Čo môže byť horšie? Keď tiekla krv, ja som utekal..vždy. Wyliene zdvihla svojimi schopnosťami zo zeme ťažký kameň. Krúžil okolo nej, ako by to bolo len pierko, poryv vánku.
"Nejaké posledné slová?" spýtala sa ma.
"Vyser si riť." povedal som jej. Ostala prekvapená, že jej kameň prestal krúžiť a ostal iba nehybne visieť vo vzduchu. Aj ak som zlý, kto je ona, aby som sa jej spovedal? Bežal som preč. Nynee niekde leží a je nespálený. Ona by ma mala iba nechať na pokoji. V rýchlosti som okolo niekoho presvišťal, prudko som začal brzdiť, ale zastavil som, až keď som si ľahol. Prehliadnutý vlk sa postavil Wyliene do cesty. Bola to Grindek.
"Čo robíš. Nechaj malého kamoša na pokoji." povedala ostro.
"Prepáč, ale toto je medzi mnou a malým kamošom."
"Ja som jediná, kto bude robiť zle malému kamošovi, rozumeno?" povedala ešte ostrejšie.
"Je to aj môj malý kamoš." povedala Wyliene. No toto je v riti. Chcel som sa postaviť a nechať drsné vlčice, nech sa pobijú o to, ktorá z nich mi môže dať do držky. Zdvihol som sa a uvidel som prichádzať zvyšok svorky. Nevidel som, v akom štádiu je ich bitka, ale Cai sa zjavne rozhodol robiť poriadky.
"Čo sa to tu deje?" zvolal na ne. Okamžite zastali.
"Naháňala Mirina." zahuhňala Grindek. Cai sa na mňa zadíval spýtavým pohľadom.
"Chcela ma zabiť!" vyjakol som. Cai sa k nej zlostne otočil.
"Nie!" vykríkla.
"Čo iné čakať od niekoho, kto je z polovice démon." odfrkol si Dastior.
"Vy neviete, aké to je!" vykríkla kvílivo, zrejme zmietaná vo vlastnom záchvate medzi dobrom a zlom. Angel sa k nej nahla a potrela si hlavu o jej hlavu, chcela ju upokojiť. Wyliene sa o ňu otrela, prudko sa otočila a kúsla Angel do líca. Krv jej stekala na krk.
"Sestra!" vykríkol Cai. Okamžite sa k nej dovalila Dark Shadow a začala lízať líce. Cailean sa zahnal Wyliene na ksicht, zanechal dve plytké jazvy. Wyliene uskočila a začala okole seba dvíhať zeminu vysokou rýchlosťou. Siahala jej až do výšky kohútika, keď jej Back Merry skočila na krk a zvalila ju. Dastior, stojaci opodiaľ, rozrušil jej ochrannú vrstvu a dobehli k nej ešte Grindek, Cai, Alcan a nasrdená Dark Shadow. Angel ostala sedieť opodiaľ, aj s plytkými škrabancami, ktoré sa jej vďaka Shadow pomaly zrastali. Merry sa jej snažila prehryznúť hrdlo, Wyliene si však okolo neho vytvorila vrstvu, ktorá ho chránila. Grindek a Alcan ju hrýzli do nohy, Dark Shadow jej škrabala brucho. Wyliene kopla Grindek do nosa, čož ju naštvalo a vypálila jej kus mäsa na nohe. Alcan sa uhol, schytil do papule jej chvost, ktorý sa jej pokúša odtrhnúť od tela. Kvília. Zvuky mordu privolali aj Ayru, tá sa vzniesla ponad, vrhla sa strmhlav a zaryla jej pazúryy do boku. Wyliene pozbierala zvyšky síl, a spravila akýsi zelený výbuch, ktorý ich odhodil a dvihol ju na nohy. Veľmi rýchlo sa však rozčapila na zem. Bola doškriabaná, krv z nej sršala.
"Je to už tak dlho..." povedala s pátosom.
"Asi blúzni zo straty krvi." pošepla Dark Shadow Ayrii. Ležala padnutá na zemi, a krvácala.
"Ťažká, pomalá smrť." skonštatoval Cailean, s pyskom špinavým od cudzej krvi.
"Necháme ju tu pomaly vykrvácať v jej bezdnom utrpení?" spýtala sa Grindek. Na oči jej dopadla trocha teplej krvi. Privrela oči. Keď ich otvorila, videla vskutku nechutný úkaz, kaluž krvi pod kameňom, spod ktorého vyliezali končatiny a vnútornosti.
"Nenecháme." skonštatoval Dastior sucho. Zemná mágia, pomyslel som si, odteraz pred ňou budem mať rešpekt. Pomaly sme sa začali zberať k táboru.
"Páliť ju nebudem. Po smrti môže poslúžiť ako obstojný pokrm mrchožrútom." povedala Grindek. Alcan prikývol. Šiel som za nimi, ešte naposledy som sa obzrel. Dúfal som, že je to koniec. Nebolo by to prvýkrát, čo moja svorka postupne poumiera... Chmúrne myšlienky som zahnal. Bol to ďalší deň, ktorý som prežil, a je predo mnou ďalší deň, ktorý budem hľadať, aký to má celé význam...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama